Pyxel

Milí čitatelia,

v dnešnom lyrizovanom okienku si povieme niečo o epizeuxe. Epizeuxu zahliadneme v básni vtedy, ak si vo verši všimneme za sebou opakujúce sa slová. Uveďme si príklad:

Sloboda, sloboda, slobodienka moja,
pre teba mne páni šibenice stroja!
– Ján Botto, Smrť Jánošíkova

Využime tento poznatok a skúsme epizeuxu použiť vo vlastných dielach. Inšpirovať sa môžete nasledujúcimi, nedokončenými veršami:

Všetko ma nechalo, krčmár aj svet,

Čo to za opilé sú podoby?

Oči máš zmútené,

Hlávky opilé nadhadzujú,

Steny, ožrané ste,

Krčma moja, ty ma schovaj!

Za tieto riadky ďakujem Andrejovi Sládkovičovi. Snáď mu nebude vadiť, že som ich trochu vytrhol z kontextu.

Vážení čitatelia, básnici aj nebásnici,

dnes ako každý piatok, Vás na stole čaká kúsok z básnického čreva. Začnem zhurta:

To krásne telo
je v mojich rukách
čudesnou strunou,
na ktorej zahrám
života symfónie.

Za tento krásny príspevok, do našej rubriky, ďakujem pánovi Emilovi Boleslavovi Lukáčovi. Keby žil, potriasol by som mu rukou.
Dnes trocha vybočíme po vychodenej cestičke a skúsme vymyslieť ďalšiu slohu, alebo aspoň verš k tomuto úrivku, len tak, potichu, bez pomôcok.

Vážení čitatelia,

dnešok je špeciálnym piatkom, pretože si pripomíname rôzne udalosti, ktoré sú zvečnené vo svätom písme. Tieto udalosti sú smutné, hrozné a keď si uvedomíme čo nastane o tri dni, tak môžeme povedať, že aj strašidelné. Využime svoju fantáziu a podľa vlastnej chuti vymyslime hororové verše, ktoré človeka chytia za srdce.
Jej hrob je vresom povlečený,

Nespasí teba, pole ani ker,

Studené je tvoje telo,

Dvanásť misiek v jednej rade,

Ku stolu sa plíži ticho,

Matka hrôzou sotva dýcha,
Za nedokončené verše ďakujem pánovi Jaromírovi Erbenovi, dovolil som si ich preložiť.

Milí básnici, drahí čitatelia,

určite ste si všimli, že jar je už dávno za prahom naších dverí, povedal by som dokonca, že sedí pohodlne vo Vašom gauči. Možno si vravíte; konečne je tomu tak, no z ďaleka nie každý človek podobného hosťa uvíta. Vážení priatelia, dnešné okienko by som chcel venovať všetkým alergikom, pretože práve jar je alergénny spúšťač všakovakých problémov. A keďže sa mi neraz stalo, že som sa zo sna zobudil s kašľom, spotený a s otázkou: „prečo?“, rád by som do pozornosti postavil rečnícku figúru, otázku, ktorú dnes do svojich básní budeme zakomponovávať. Tradične som pripravil zopár nedokončených veršov, aby som naštartoval Vašu tvorivú chvíľu:

V týchto citoch, v tom nadšení,

Vrstovník, môj najdrahší druh,

Ale ja, svetom trýznený,

čos’ ma skormútil tak, brat môj??

Rozvej smutný ten chýr z dvora,

Kde ste, časy, kde si náš svet,

………. riť.
Za dnešné nedokončené verše chcem poďakovať Ľudovítovi Štúrovi. Diky. (Až na tú riť, to som vymyslel sám).

Vážení čitatelia a nádejní básnici,

posledné dni sa nesú v znamení hamburgera. Symbol, ktorý sa do zvieratníka nezmestil a predsa mám pocit, že ho cítim už celý mesiac. Niekedy mám pocit, akoby sa chcel pred vložením do úst rozhovoriť, no nič nezmôže. Tí bystrejší z Vás už iste pochopili. Dnes sa budeme venovať perzonifikácii a skúsime neživému predmetu, v tomto prípade jedlu (hamburgeru), priradiť ľudské vlastnosti a schopnosti. Pre inšpiráciu sú tradične k dispozícii nedokončené verše. Dobrú chuť priatelia!

A dnes opäť v plnej kráse,
…

Chuť spanilá, z mdlôb sa vraciam,
…

Dole krkom sa mi valí,
…

Bundža mäsa, krehký obal,
…

Stál tam on,
…

Zíza na mňa, dobre vidím?
…