Drogy sú zlé

vsetko ma svoj tien, aj rieka. v jej tieni tecie cas, sekundy zmyvaju spiny z nas. rieku nechce nikto, iba more. na mori nevyrastie klas, nepocut v nom ludsky hlas. vsetko ma svoj tien, pretoze tu vzdy bude svetlo.

Lyrizované okienko

Drahí čitatelia,

teploty nám utešene stúpajú a naše úsmevy v práci, bez klimatizácie a poriadneho vetrania upadajú. Často si pri tom hovoríte: „do riti“. A možno už si to ani nehovoríte, lebo ste tak malátny, že iba prežívate a za prievan, ktorý by v zime trápil vaše kríže, by ste dali kráľovstvo. Kráľovstvo za prievan, tak znie téma dnešného okienka.

a pot stekajúci, brázdi,

vzduch čo v hlave chýba mi,

cez malé okno hľadím,

zmyselne, ľahko,

vaň cez údolia, vaň,

preveliký ruch,

gunár Gustáv,

 

 

Lyrizované okienko

Drahí básnici,

prešlo niekoľko týždňov a počas týchto týždňov som dostal veľa pekných mailov s otázkou: „kde je okienko?“. Okienko sa nachádza v každej dobrej izbe, stačí sa porozhliadnuť. Počas nasledujúcich dní bude problém cez neho vetrať, lebo bude teplo. Skúste ho otvoriť a aj tak Vám to nepomôže. A keď padne tma, budú teplé noci. Tu si pomôžeme už iba básňou.

Prekazil by si keby si o ňom vedel,

Ako búrka, ako blesk prišiel si z jasného neba,

Je to láska prekrásny cit,

Teraz ja už všetko viem,

Viem že mi teraz neveríš,

Lyrizované okienko

Vážení čitatelia,

na margot predchádzajúceho článku o migréne by som dnešnú tému rád zasadil do lekárskeho prostredia. Čo sa Vám u lekára zaujímavé stalo? Obťažoval Vás niekto v čakárni? Boli ste s výkonom služby spokojný? Namiesto tradičných veršov budeme dnes skladať rýmy z, na prvý pohľad, náhodných slov:

čakáreň, rezeň, a v tom, žiadosť, pomoc, úsmev, neprišli, doktor, liek, zlatokopka

 

Lyrizované okienko

Vážení čitatelia,

Váš pravidelný vlak do sveta rýmov, s 12 hodinovým meškaním, práve dorazil. A keď spomínam vlak, určite ste vo vlaku navštívili záchody a zanechalo to vo Vás isté pocity. Skúsme tieto dojmy opísať v básni.

Cítim bolesť v bruchu nevrlú,

Po otvorení oči slzia,

tresky plesky karambol,

Z diery na mňa cesta kuká,

Pohár vína, dám si rád,

Lyrizované okienko

Vážení milovníci básnického umenia,

po dlhšej odmlke a sviatkoch ktoré pripadli na posledné piatky, v plnej sile a kráse opäť obnovujeme lyrizované okienko. Dnes začneme zľahka a predstavíme si niečo, čo určite každý z nás už použil. Poznáte to, chcete sa hrať na chytačku, ale kto bude chytať? Chcete hrať slepú babu, ale kto bude baba? Chcete hrať schovky, ale kto bude žmuriť? Na všetky tieto otázky dokážeme nájsť toho správneho človeka a to pomocou vypočítavanky. Doplňme verše a nabudúce môžete kolegov v práci prekvapiť originálnou básňou.

Aka fuka funda luka,

Tidli-tidli na husličky,

Haky, baky, štyri straky,

Jeden, dva, tri,

Ere bere, koza sere,

Lyrizované okienko

Drahí čitatelia, milí básnici aj nebásnici,

dnešný deň nesie nálepku dňa laboratórnych zvierat. Pre niekoho možno kontroverzná téma aj keď nie taká kontroverzná ako fašizmus. Kozmetiku, ktorú doma používame najprv každé ráno používali králiky, nočný krém zase myši. A keďže nechcem, aby tento príspevok niesol akýkoľvek názor, bolo by vhodnejšie aby Ste svoj názor vyjadrilii Vy, krátkou básňou.

Skáče havko na dvore,

Bzučia včielky v úbočí,

Chodil zajko poza sady,

Vo výbehu krochká prasa,

Holub vŕka: Vrku- vŕk,

Pre sliepku a pre kohúta,

Lyrizované okienko

Milí čitatelia,

v dnešnom lyrizovanom okienku si povieme niečo o epizeuxe. Epizeuxu zahliadneme v básni vtedy, ak si vo verši všimneme za sebou opakujúce sa slová. Uveďme si príklad:

Sloboda, sloboda, slobodienka moja,
pre teba mne páni šibenice stroja!
– Ján Botto, Smrť Jánošíkova

Využime tento poznatok a skúsme epizeuxu použiť vo vlastných dielach. Inšpirovať sa môžete nasledujúcimi, nedokončenými veršami:

Všetko ma nechalo, krčmár aj svet,

Čo to za opilé sú podoby?

Oči máš zmútené,

Hlávky opilé nadhadzujú,

Steny, ožrané ste,

Krčma moja, ty ma schovaj!

Za tieto riadky ďakujem Andrejovi Sládkovičovi. Snáď mu nebude vadiť, že som ich trochu vytrhol z kontextu.

Lyrizované okienko

Vážení čitatelia, básnici aj nebásnici,

dnes ako každý piatok, Vás na stole čaká kúsok z básnického čreva. Začnem zhurta:

To krásne telo
je v mojich rukách
čudesnou strunou,
na ktorej zahrám
života symfónie.

Za tento krásny príspevok, do našej rubriky, ďakujem pánovi Emilovi Boleslavovi Lukáčovi. Keby žil, potriasol by som mu rukou.
Dnes trocha vybočíme po vychodenej cestičke a skúsme vymyslieť ďalšiu slohu, alebo aspoň verš k tomuto úrivku, len tak, potichu, bez pomôcok.

Lyrizované okienko

Vážení čitatelia,

dnešok je špeciálnym piatkom, pretože si pripomíname rôzne udalosti, ktoré sú zvečnené vo svätom písme. Tieto udalosti sú smutné, hrozné a keď si uvedomíme čo nastane o tri dni, tak môžeme povedať, že aj strašidelné. Využime svoju fantáziu a podľa vlastnej chuti vymyslime hororové verše, ktoré človeka chytia za srdce.
Jej hrob je vresom povlečený,

Nespasí teba, pole ani ker,

Studené je tvoje telo,

Dvanásť misiek v jednej rade,

Ku stolu sa plíži ticho,

Matka hrôzou sotva dýcha,
Za nedokončené verše ďakujem pánovi Jaromírovi Erbenovi, dovolil som si ich preložiť.