Mne 28. Stalo sa to v polovici januára. Bola sobota, deväť hodín ráno. Pamätám si to výnimočne presne, pretože v piatok podvečer som v očakávaní dámskej návštevy menil posteľnú bielizeň a ráno ma prebudila prenikavá vôňa aviváže. Nie, nebola to dámska návšteva za 28, ktorá mi zmenila život.
V rámci ranného rituálu sa ponáram do horúcej vane. Vody je v nej sotva do tretiny. Ak bývate na vyššom poschodí, na vyšnom konci ulice, tak si môžete byť istí, že tlak vody bude slabší ako tlak zdravotných sestier na ficovu vládu. Kým napustíte celú vaňu, tak vám v nej voda stihne vychladnúť. Preto ten tretinový kompromis.
V horúcej vani sa výborne premýšľa. Nesmiete si však zabudnúť zápisník, alebo si aspoň robte poznámky do mobilu. Pretože tak, ako sa v horúcej vani výborne premýšľa, rovnako tak je v nej ťažké udržať myšlienku. A čo je horšie ako vstať z vane, hľadať uterák, ktorý ste si opäť raz zabudli pripraviť, potom uzimený v uteráku hľadať zápisník, medzitým vybavíť otravného roznášača letákov, zvoniaceho na zvonček s nálepkou „nezvoniť“, cez to retro zariadenie pripomínajúce časy pevných liniek a nakoniec sa vrátiť do vlažnej vody? Snáď iba ak vás prichytia pri rysovaní lajny a so stočenou päťstoeurovkou v priamom prenose.
V ten deň sa mi však vo vani premýšľať nechcelo. Ani neviem, či ma z tej vane vyhnal hlad, alebo nikdy nenaplnená túžba po produktívnom víkende. Šiel som sa obliecť.
Kolobeh oblečenia v domácnosti som rokmi dokázal z klasického modelu skriňa-oblečené-špinavé prádlo-práčka-sušiak-skriňa zefektívniť na oblečené-špinavé prádlo-(oblečené; toto je však iba veľmi príležitostné krízové riešenie)-práčka-sušiak. Jednoducho povedané, obliekam sa zo sušiaka. Slabým miestom tohto riešenia sú ponožky. Každé ráno strácam predražený čas hľadaním vizuálne čo najpríbuznejšej dvojice ponožiek. Celú situáciu komplikuje skutočnosť, že značný počet ponožiek sa pri praní obráti naruby. V to sobotné ráno trvalo hľadanie ponožiek dlhšie ako obyčajne. A ponožka trpezlivosti sa naplnila.
V kompresných ponožkách z Lídlu, ktoré som preklínal od prvého kilometra na ostatnom maratóne, som nasadol do auta a mieril do Optimy s jediným cieľom – nakúpiť 20 párov ponožiek. 20 párov rovnakej farby a rovnakej veľkosti. 20 párov ponožiek, ktoré sú z oboch strán rovnakej farby, takže si nikto nevšimne, ak si jednu z nich obujem obrátenú naruby.
Sú šedé. Som štastný. A štastní sú snáď aj naši spoluobčania z deviateho sídliska, ktorým moje staré ponožky ešte urobia dobrú službu pri fetovaní lepidla.
Frajer:-)