Milí básnici,
na Laykovom okne sa v jeden príjemný, teplý večer objavili malé, utešené hmyzie vajíčka. Vajíčka pomaly pukajú a na svetlo sveta vyliezajú hravé červíky. Do takejto situácie Vás môže dostať iba sám život. O aký hmyz však ide? Modlivka? Stonožka?
na skle maľované,
…
vietor vaň,
…
Oľa – moľa potvora,
…
potom celá nožička,
…
Z okna rovno do kuchyne,
…
Pozor! Aktuálna informácia! Hravé červíky rozfúkal vietor!
Hmyzia láska
Ľúbil moľo moľu,
žili si jak moj s moju.
Bozkvával jej ručičku,
potom celú nožičku,
oľa moľa potvora,
tehotná zrazu bola.
O 3 noci o 3 dni,
vajcia na skle maľované.
moľo hlavu v smútku má,
veru ešte ani nezaplatil dane.
Liahnu sa už ratolesti,
Veď už dosť,dalšia sa už nepomestí!
Najprv vykukne hlavička,
potom celá nožička.
Začína sa smutný osud,
škaredého červíčka.
Vietor vaň!, z plných pľúc fúka na ne moľo
až kým posledného červíka nebolo.
A potom z okna rovno do kuchyne,
vyplnil priznanie,
zaplatil dane.
Červíky.
Akoby na skle maľované.
Vietor vaň,
nech zmiznú preč.
Najprv krídelko,
potom celá nožička.
Z okna rovno do kuchyne,
spadla mi dnu.
Oľa – moľa potvora,
zle mi je z nej, hnusoba.