Vážení čitatelia a nádejní básnici,
posledné dni sa nesú v znamení hamburgera. Symbol, ktorý sa do zvieratníka nezmestil a predsa mám pocit, že ho cítim už celý mesiac. Niekedy mám pocit, akoby sa chcel pred vložením do úst rozhovoriť, no nič nezmôže. Tí bystrejší z Vás už iste pochopili. Dnes sa budeme venovať perzonifikácii a skúsime neživému predmetu, v tomto prípade jedlu (hamburgeru), priradiť ľudské vlastnosti a schopnosti. Pre inšpiráciu sú tradične k dispozícii nedokončené verše. Dobrú chuť priatelia!
A dnes opäť v plnej kráse,
…
Chuť spanilá, z mdlôb sa vraciam,
…
Dole krkom sa mi valí,
…
Bundža mäsa, krehký obal,
…
Stál tam on,
…
Zíza na mňa, dobre vidím?
…
A dnes opäť v plnej kráse,
hamburger tu leží zase.
Dole krkom sa mi valí,
jedno sústo sa mi máli.
Bundža mäsa, krehký obal
– v žalúdku skonal ♰.
A dnes opäť v plnej kráse,
burger fajný dám si zase.
Ale počkať, to sa nedá,
Maťo chorý, to je bieda.
Zíza na mňa, dobre vidím?
Maťo je tu a burger cítim.
Dole krkom sa mi valí,
veľký je, aj tak sa máli.
Chuť spanilá, z mdlôb sa vraciam,
Maťo bozkom preberá ma.
Bundža mäsa, krehký obal,
akú známku dáš za tovar?
Ešte by som rada podotkla, že vo veršoch „Dole krkom sa mi valí, veľký je, aj tak sa máli.“ je reč stále o burgri.
Som nazoru, ze intelektualna kapacita citatelov mato.sk si nevyzaduje takyto interpretacny manual.
Stal tam on,
po rozmocenej zemli mu stekala majoneza.
Aspon na chvilu sa chcel poddat oslobodzujemu pocitu bezmocnosti,
prizerat sa, ako krvaca kecup na biely obrus,
v duchu pocitat jeho kvapky.
Chcel by.
Z vysneho konca taniera sa ozyvaju vykriky hranoliek kupajucich sa v prepalenom slnecnicovom oleji.
Ako krieda zurivo skripajuca po tabuli. Rezu usi, ako papier reze pomedzi prsty. Dvakrat na to iste miesto, hlboko a pomaly.
Zabil by ich, chcel by.
Ale nemoze. Nema ruky, ako Ty.
bravo maestro
Je toto poézia?
vers nedokazal vyjadrit moje vnutorne rozpolozenie a v danom okamihu som uprednostnil obsah pred formou
Nekonečný
V žalúdku leží,
sťa kameň na pláži horkosti,
po rozume beží mi,
mi beží scénar krutej trpkosti.
Na sedačke už v bezmocnosti,
chvie mi celé telo,
čo doteraz len hamburger
a hranolky voňavé chcelo.
Kto nevidí do studne túžob,
kiežby do mysli mdlôb,
ten nechápe čo znamenať má,
keď vieš, vieš že ďalsí ťa zase čaká.
A ten zas si sadne ako kameň večný, …nekonečný.
S kečupom
uz sa tesim na zajtrajsie okienko