Po rokoch mi spadlo trsatko do gitary. Uz som takmer celkom zabudol, aky je to pocit. Citil som sa ako ten kritik v rozpravke Ratatouille, ktory sa po ochutnani jedla preniesol do svojho detstva. Mam rad taketo chvile.
Tak, uz ho len odtial dostat von…
Aké to bolo? Pomalé s cúvajúcimi stenami, alebo rýchle ako pád z dvojičiek? Čo si mal na sebe? Mal si svoje okuliare a’la HP?
Prislo to v momente, ked som zacal triast gitarou… asi vies o com hovorim. Dost to pripomina tie rozne samanske pohyby a tance, ktorymi sa zrejme aj oni presuvaju do inych sfer.
Inak trsatko sa urcite da vybrat aj sofistikovane, ale to minutove trasenie a la simpanz ma svoje caro.
Judeov koncert ma inspiroval, aby som opat trochu cvicil, takze som si dal „sad blues backing track in A minor“
A HP okuliare sa mi nevybavili, az do takych detailov som nesiel :)) ale treba uznat, ze to bolo srandovne obdobie 🙂