Milí básnici, drahí čitatelia,
určite ste si všimli, že jar je už dávno za prahom naších dverí, povedal by som dokonca, že sedí pohodlne vo Vašom gauči. Možno si vravíte; konečne je tomu tak, no z ďaleka nie každý človek podobného hosťa uvíta. Vážení priatelia, dnešné okienko by som chcel venovať všetkým alergikom, pretože práve jar je alergénny spúšťač všakovakých problémov. A keďže sa mi neraz stalo, že som sa zo sna zobudil s kašľom, spotený a s otázkou: „prečo?“, rád by som do pozornosti postavil rečnícku figúru, otázku, ktorú dnes do svojich básní budeme zakomponovávať. Tradične som pripravil zopár nedokončených veršov, aby som naštartoval Vašu tvorivú chvíľu:
V týchto citoch, v tom nadšení,
Vrstovník, môj najdrahší druh,
Ale ja, svetom trýznený,
čos’ ma skormútil tak, brat môj??
Rozvej smutný ten chýr z dvora,
Kde ste, časy, kde si náš svet,
………. riť.
Za dnešné nedokončené verše chcem poďakovať Ľudovítovi Štúrovi. Diky. (Až na tú riť, to som vymyslel sám).
