Rozhovor
Dnes som mal rozhovor. Už som sa so sebou musel porozprávať. Ťažko som sa počul; slová ktoré som vravel akoby nezneli. Mizli vo víre myšlienok, nedal som im príležitosť, aby mohli byť počuté. Ťažko som sa chápal; slová ktoré som zamýšľal použiť, akoby prehlušoval šum. A ako som tam tak stál, potreba viesť rozhovor mi bola vzdialenejšia, až som si napokon nemohol spomenúť, čo som to mal spraviť. Ostal som vo vychodených šľapajách.
velmi pekne 🙂 tieto rozhovory doverne poznam. casto sa vsak k nim ani vobec nedostanem, tvariac sa ze nemam cas
Je to taka kombinacia kafkovskej bezradnosti, sartrovho existencionalizmu a forma diela Necujnost Ticha od Kacera Donalda.