Milí čitatelia,
v dnešnom lyrizovanom okienku si povieme niečo o epizeuxe. Epizeuxu zahliadneme v básni vtedy, ak si vo verši všimneme za sebou opakujúce sa slová. Uveďme si príklad:
Sloboda, sloboda, slobodienka moja,
pre teba mne páni šibenice stroja!
– Ján Botto, Smrť Jánošíkova
Využime tento poznatok a skúsme epizeuxu použiť vo vlastných dielach. Inšpirovať sa môžete nasledujúcimi, nedokončenými veršami:
Všetko ma nechalo, krčmár aj svet,
Čo to za opilé sú podoby?
Oči máš zmútené,
Hlávky opilé nadhadzujú,
Steny, ožrané ste,
Krčma moja, ty ma schovaj!
Za tieto riadky ďakujem Andrejovi Sládkovičovi. Snáď mu nebude vadiť, že som ich trochu vytrhol z kontextu.
Všetko ma nechalo, krčmár aj svet,
mám toho dosť, odchádzam preč.
Čo to za opilé sú podoby?
Kamoši, kamoši spití na rôzne spôsoby.
Oči máš zmútené
sťa staroprameň nefiltrovaný,
steny, ožraté ste,
ako na osemnástku mladí.
Hlávky opilé nadhadzujú,
dievčatá, dievčatá povoľné, vnady ukazujú.
Krčma moja, ty ma schovaj!
Alebo aj nie, som rada stredobodom pozornosti.
Všetko ma nechalo, krčmár aj svet,
že Aďovi z kontextu vzal som pár viet.
Pár viet do epanastrofy,
do epanastrofy pár epifor,
a pred každú z epifor,
a pred každú anaforu.
Oči mám zmútené, zmútené, zmútené,
steny, ožrané ste, ožrané ste, ožrané ste!
Opitého epizeuxou,
krčma moja, ty ma schovaj!
Oceňujem techniku druhej slohy.
Andrej Sládkovič
rod. Braxatoris
slovenský básnik, kritik, publicista a prekladateľ
Narodenie 30. marec 1820, Krupina
Úmrtie 20. apríl 1872 (52 rokov), Radvaň nad Hronom