Vážení čitatelia,
dnešok je špeciálnym piatkom, pretože si pripomíname rôzne udalosti, ktoré sú zvečnené vo svätom písme. Tieto udalosti sú smutné, hrozné a keď si uvedomíme čo nastane o tri dni, tak môžeme povedať, že aj strašidelné. Využime svoju fantáziu a podľa vlastnej chuti vymyslime hororové verše, ktoré človeka chytia za srdce.
Jej hrob je vresom povlečený,
Nespasí teba, pole ani ker,
Studené je tvoje telo,
Dvanásť misiek v jednej rade,
Ku stolu sa plíži ticho,
Matka hrôzou sotva dýcha,
Za nedokončené verše ďakujem pánovi Jaromírovi Erbenovi, dovolil som si ich preložiť.
Jej hrob je vresom povlečený,
stál som pri ňom sám, zoblečený.
S kyticou v rukách, plakal som,
v tom z hrobu ozval sa ston.
Matka hrôzou sotva dýcha,
všetky vajcia vypredané,
márne čaká na hostinu,
dvanásť misiek v jednej rade.
Veľká noc bez jedla,
nespasí teba, pole ani ker,
jej hrob je už teraz vresom povlečený,
tomu ver.
Matka,
studené je tvoje telo,
ku stolu sa plíži ticho,
12 hladných detí,
do matky sa zakusilo.
LOL 😀
Jej hrob je vresom povlečený,
každý má koniec predurčený.
Nespasí teba, pole ani ker,
modlitba žiadna, osud vril smer.
Studené je tvoje telo,
v zemi chladnej ztuhnúť smelo.
Dvanásť misiek v jednej rade,
hladných krkov požehnane.
Ku stolu sa plíži ticho,
smrtka s kosou, hnilým dychom.
Matka hrôzou sotva dýcha,
z infarktu ju srdce pichá.
Jej hrob vresom povlečený,
švárny princ je očarený.
„Studené je tvoje telo,
pobozkám ho i tak smelo.““
Matka hrôzou sotva dýcha,
zrkadla sa opäť pýta:
Zrkadielko zrkadielko povedz že mi,
kto je najkrajší na tejto zemi?