Drahí čitatelia, milí básnici aj nebásnici,

dnešný deň nesie nálepku dňa laboratórnych zvierat. Pre niekoho možno kontroverzná téma aj keď nie taká kontroverzná ako fašizmus. Kozmetiku, ktorú doma používame najprv každé ráno používali králiky, nočný krém zase myši. A keďže nechcem, aby tento príspevok niesol akýkoľvek názor, bolo by vhodnejšie aby Ste svoj názor vyjadrilii Vy, krátkou básňou.

Skáče havko na dvore,

Bzučia včielky v úbočí,

Chodil zajko poza sady,

Vo výbehu krochká prasa,

Holub vŕka: Vrku- vŕk,

Pre sliepku a pre kohúta,

Milí čitatelia,

v dnešnom lyrizovanom okienku si povieme niečo o epizeuxe. Epizeuxu zahliadneme v básni vtedy, ak si vo verši všimneme za sebou opakujúce sa slová. Uveďme si príklad:

Sloboda, sloboda, slobodienka moja,
pre teba mne páni šibenice stroja!
– Ján Botto, Smrť Jánošíkova

Využime tento poznatok a skúsme epizeuxu použiť vo vlastných dielach. Inšpirovať sa môžete nasledujúcimi, nedokončenými veršami:

Všetko ma nechalo, krčmár aj svet,

Čo to za opilé sú podoby?

Oči máš zmútené,

Hlávky opilé nadhadzujú,

Steny, ožrané ste,

Krčma moja, ty ma schovaj!

Za tieto riadky ďakujem Andrejovi Sládkovičovi. Snáď mu nebude vadiť, že som ich trochu vytrhol z kontextu.

Vážení čitatelia, básnici aj nebásnici,

dnes ako každý piatok, Vás na stole čaká kúsok z básnického čreva. Začnem zhurta:

To krásne telo
je v mojich rukách
čudesnou strunou,
na ktorej zahrám
života symfónie.

Za tento krásny príspevok, do našej rubriky, ďakujem pánovi Emilovi Boleslavovi Lukáčovi. Keby žil, potriasol by som mu rukou.
Dnes trocha vybočíme po vychodenej cestičke a skúsme vymyslieť ďalšiu slohu, alebo aspoň verš k tomuto úrivku, len tak, potichu, bez pomôcok.