Vážení čitatelia,

dnešok je špeciálnym piatkom, pretože si pripomíname rôzne udalosti, ktoré sú zvečnené vo svätom písme. Tieto udalosti sú smutné, hrozné a keď si uvedomíme čo nastane o tri dni, tak môžeme povedať, že aj strašidelné. Využime svoju fantáziu a podľa vlastnej chuti vymyslime hororové verše, ktoré človeka chytia za srdce.
Jej hrob je vresom povlečený,

Nespasí teba, pole ani ker,

Studené je tvoje telo,

Dvanásť misiek v jednej rade,

Ku stolu sa plíži ticho,

Matka hrôzou sotva dýcha,
Za nedokončené verše ďakujem pánovi Jaromírovi Erbenovi, dovolil som si ich preložiť.

Milí básnici, drahí čitatelia,

určite ste si všimli, že jar je už dávno za prahom naších dverí, povedal by som dokonca, že sedí pohodlne vo Vašom gauči. Možno si vravíte; konečne je tomu tak, no z ďaleka nie každý človek podobného hosťa uvíta. Vážení priatelia, dnešné okienko by som chcel venovať všetkým alergikom, pretože práve jar je alergénny spúšťač všakovakých problémov. A keďže sa mi neraz stalo, že som sa zo sna zobudil s kašľom, spotený a s otázkou: „prečo?“, rád by som do pozornosti postavil rečnícku figúru, otázku, ktorú dnes do svojich básní budeme zakomponovávať. Tradične som pripravil zopár nedokončených veršov, aby som naštartoval Vašu tvorivú chvíľu:

V týchto citoch, v tom nadšení,

Vrstovník, môj najdrahší druh,

Ale ja, svetom trýznený,

čos’ ma skormútil tak, brat môj??

Rozvej smutný ten chýr z dvora,

Kde ste, časy, kde si náš svet,

………. riť.
Za dnešné nedokončené verše chcem poďakovať Ľudovítovi Štúrovi. Diky. (Až na tú riť, to som vymyslel sám).