Minulý týždeň mi skončila viazanosť v Telekome. V rámci slušnosti som zavolal na infolinku aby som sa informoval o zľavách pre verných zákaznikov. Ponúkli mi veľkorysých 10% z ľubovoľného paušálu a preto sa ani táto dvojročnica nezaobišla bez rituálu s prenosom čísla ku konkurencii. Po 13 rokoch by človek predsa len čakal viac.
Hneď na ďalší deň po ukončení viazanosti v Telekome som navštívil predajné miesto O2, kde som požiadal o prenos čísla. Podpísal som zmluvu na O2 fér, prevzal novú simkartu, vyčítal krátky odkaz z pohľadu prepážkára „ľudia ako ty mi zbytočne pridávajú prácu, viem že si to iba hral a províziu z tejto SIM-ky nikdy neuvidím“ a šiel som domov čakať na SMS-ku od Telekomu oznamujúcu vytúženú zľavu. Ako zvyčajne.
Zapípal telefón, čítam správu: Vaz. zakaznik, ziadost o prenesenie cisla akceptujeme. Telekom
Zaujímavé, takto ďaleko to ešte nikdy nezašlo. V panike otváram stránku O2 a narýchlo študujem cenníky. 13 cenov za minútu? Na toto naozaj nie som pripravený. Dávam im ďalších 24 hodín, ak sa neozvú, tak sa skúsim rozumne dohodnúť v O2, alebo si prenesiem číslo niekam ďalej.
Na druhý deň ráno prichádza telefonát. Telefónne číslo už poznám, šípim dobré správy. Dvíham pokojným hlasom „Prosím, Layk“. Milá pani z retenčného oddelenia mi po chvíľke zdvorilostných fráz ponúkla 50% zľavu z paušálu a dávam pokyn za zrušenie žiadosti o prenos čísla. Zmluva s O2 platí až dňom prenosu čísla, takže s tou si starosti robiť nemusím. Sľubujem, že o 2 roky si na prenos vyberiem iného operátora, aby to bolo fér.
V online diskusiách sa občas píše, že sa z nich dá vydupať aj viac – napríklad ešte dodatočná zľava na telefón, alebo doplnkové služby k balíkom – ale som spokojný. Aj keď Telekom je z nás dvoch aj v tomto prípade určite ten spokojnejší.